Násilne odvlečení

[studenti Presov]

- Prečo sa takému masovému odvážaniu slovenských občanov a ich vraždeniu nepovie konečne správnym slovom a síce - Slovenský holokaust?
- Prečo to nevídame každoročne v TV?
- Prečo keď sme robili akciu na pamiatku práve týchto obetí, obkolesila nás polícia a médiá vypustili článok: "Polícia čakala extrémistov prišlo zopár mladíkov" ?
- Prečo nie sú obete poriadne odškodnené?
- Je niečo nehorázne čo sa v tých rokoch dialo ale vôbec najsprostejšie je, že sa dnes o tom nevie a nerozpráva

[szcpv]

Koľko našich občanov bolo násilne odvlečených NKVD?



(Výzva pre Ústav pamäti národa, Slovenský historický ústav SAV a Slovenský historický ústav Matice Slovenskej)

Pokiaľ o obetiach z radov židovského obyvateľstva, alebo o počte účastníkov SNP sa slovenská verejnosť od historikov dozvedá konkrétne a presné údaje, údaje o počte československých občanov násilne odvlečených do býv. Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1955 sa zásadne rozchádzajú.

Ústav pamäti národa na svojej oficiálnej stránke
http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/zoznam-osob-odvlecenych-do-gulagov/
uvádza počet 7422 v neúplnom zozname deportovaných, odvolávajúc sa na autorku knihy Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945 – 1953 Miladu Polišenskú. Dodávame, že tento zoznam je len torzom skutočného stavu a viacerí príbuzní násilne odvlečených ,ako aj samotní ešte žijúci násilne odvlečení nás upozorňovali, že ich mená sa v tomto zozname nenachádzajú.

Ministerstvo spravodlivosti SR –odbor rehabilitácii a odškodňovania v spolupráci s Jánom Košútom uvádza počet 6973 odvlečených a 524 usmrtených.

M.S. Ďurica vo svojej knihe Dejiny Slovenska a Slovákov sa však odvoláva na fakty a údaje priamo z obdobia rokov 1944-1945, konkrétne aj na výpoveď Dr. Jozefa Mikulu pred kongresovým výborom USA v ktorej sa uvádza, že iba v prvom mesiaci po obsadení Sovieti odvliekli 38 000 Slovákov. NKVD spolu so sov. vojskom na našom území robili "očisťovacie" akcie: Od októbra 1944 do júna 1945 takto deportovali do ZSSR 40 000 až 60 000 slovenských občanov

JUDr. Dárius Rusnák ktorý túto otázku študoval v Moskve zistil, že v archívoch NKVD je evidovaných 69 000 občanov zo Slovenska zajatých na Slovensku a odvlečených do ZSSR /1944-1945/
Vladimír Bystrov vo svoje publikácii -Únosy československých občanů do Sovětského svazu http://www.szcpv.org/10/unosy.pdf hovorí o 60 až 120 000 občanoch odvezených zo Slovenska


Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov- v Sekcii násilne odvlečených, eviduje okolo 800 členov. V súvislosti s prijatím novely zákona č. 274/2007 Z.z . o príplatku k dôchodku, ktorý bývala vláda R. Fica na podnet našej organizácie novelizovala tak, aby sa vzťahoval aj na siroty po usmrtených v Gulagoch sa stále hlásia deti usmrtených v Gulagoch. Takto až teraz zisťujeme mená usmrtených, o ktorých sa doteraz ani nevedelo. Pokaľ Ján Košút uvádzal počet usmrtených 524, počet nami evidovaných mŕtvych je oveľa vyšší a postupne sa približuje k číslu 1000. Už len toto zistenie je šokujúce a potvrdzuje vysokú úmrtnosť násilne odvlečených. Možnosti našej organizácie sú však značne obmedzené a limitované najnižšou dotáciou akú, v porovnaní so SZPB a našimi partnerskými organizáciami KPVS a Politickí väzni ZPKO, dostávame od Sekcie verejnej správy MV SR, preto nie je v našich možnostiach viesť plnohodnotný a efektívny výskum štatistiky počtu násilne odvlečených. Disponujeme však množstvom archívnych dokumentov a sme prístupní ich poskytnúť k dispozícii Ústavu pamäti národa, Historickému ústavu SAV a Slovenskému historickému ústavu Matice Slovenskej, ktoré vyzývame aby si plnili svoju povinnosť a venovali sa výskumu tohto obdobia našej histórie rovnako dôsledne ako SNP a deportáciám židovského obyvateľstva zo Slovenska v období II. Sv. vojny. Vyzývame aj historičku pani Marínu Zavackú, aby namiesto skúmania sochy Svätopluka, skúmala doposiaľ neprebádané miesta našej histórie tak neblaho poznamenanej temným obdobím najzločinneckejšieho režimu sveta – stalinizmom.

Bohužiaľ o túto, ešte aj vyše 20 rokov po prevrate v novembri 1989, chúlostivú tému je v radoch slovenských historikov pramalý záujem, čo nemožno nazvať inak ako hanebnosť voči vlastnému národu. Okrem historikov tu zlyhal aj novozriadený ústav Pamäti národa, ktorý sa zmohol len na strohé spomenutie knihy autorky z Českej republiky. O to väčšie uznanie však patrí mladým ľuďom z Prešova, medzi inými najmä študentovi Martinovi Sakáčovi, ktorý požiadal našu organizáciu o oficiálne stanovisko k rozchádzajúcim sa a historicky nepresným údajom o počte násilne odvlečených. Citujeme z jeho žiadosti
- Prečo sa takému masovému odvážaniu slovenských občanov a ich vraždeniu nepovie konečne správnym slovom a síce - Slovenský holokaust?
- Prečo to nevídame každoročne v TV?
- Prečo keď sme robili akciu na pamiatku práve týchto obetí, obkolesila nás polícia a médiá vypustili článok: "Polícia čakala extrémistov prišlo zopár mladíkov" ?
- Prečo nie sú obete poriadne odškodnené?
- Je niečo nehorázne čo sa v tých rokoch dialo ale vôbec najsprostejšie je, že sa dnes o tom nevie a nerozpráva

Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov

Na vedomie :
1. Ústav pamäti národa
2. Historický ústav SAV - Marína Zavacká PhD.
3. Slovenský historický ústav Matice Slovenskej
http://www.szcpv.org/sno06/svedectva.html

[Kristián]

Dobry den.
O tych nezrovnalostiach v pocte odvlecenych som vedel. Pred istym casom som to rozoberal na jednom diskusnom fore. V kazdom pripade vam velmi pekne dakujem, a dakujem hlavne za tu knihu od pana Bystrova.
Zaujimal som sa o tuto temu uz dlhsiu dobu, lebo odvliekli aj mojho stareho otca. Ked som hladal jeho meno v zozname na UPN tak tam tiez nebolo. Osobne som si to vysvetloval tym, ze v tom case patrila jeho rodna obec pod spravu Madarskej republiky (na zaklade mnichovskej zrady). Po "pade" komunizmu doslo zo strany vlady Madarskej republiky dokonca aj k odskodneniu mojho stareho otca (zial uz posmrtne, zomrel v roku 1980), cize penaznu ciastku dostala moja stara mama, ktora uz tiez medzicasom zomrela. Vela mi na tu temu nepovedala, tazko sa jej o tom hovorilo a to aj napriek tomu, ze mojmu dedovi sa podarilo ujst niekde na uzemi Ukrajiny a vratit sa domov. Ked som si od nej pytal nejake dokumenty o tom, tak mi ale povedala, ze vsetky, ktore mali musela odovzdat, lebo inak by k odskodneniu nedoslo. Takze dnes by som moje tvrdenia dokazoval asi iba tazko, a mozno prave o to islo, pripravit ludi o dokazy proti chazarskej svojvoli.

S pozdravom Kristián.