Kto má skutočnú moc
Napísal: Ned 22. Jan 2012 17:15:48Podľa Ústavy Slovenskej republiky, štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju
vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo.
V skutočnosti má moc však ten, v koho prospech sa prijímajú zákony v
Slovenskej republike.
Zamestnanci či dôchodcovia to iste nie sú. Tí sa majú totiž horšie, ako pred
„prevratom“. Učitelia a lekári to určite nie sú, lebo štrajkujú. Keby mali moc meniť,
nebolo by to nutné.
Komu sa teda po prevrate polepšilo, komu štát garantuje vysoké príjmy a
vysokú životnú úroveň?
Do prvej skupiny patria ústavní činitelia, jedinci v parlamente, vo vláde a v
súdnej moci. Štát im garantuje príjmy minimálne vo výške trojnásobku priemerného
mesačného zárobku „bežného smrteľníka“.
Do druhej skupiny patria doktori práv. Štát garantuje vysoké ceny za nimi
poskytnuté služby. Doktori práv podnikajú ako exekútori, správcovia konkurzných
podstát, notári a advokáti. Exekútori, okrem odmeny za úkony ktoré vykonajú,
dostávajú ešte 20% z vymoženej sumy. Správcovia konkurzných podstát 10% zo
speňaženého majetku. Advokátom štát vyhláškou zabezpečuje príjem, iba za stratu
času, vo výške 24 Eur za hodinu. Pritom tarifná odmena advokáta za zastupovanie v
občianskom konaní a iné úkony právnej služby, za jeden úkon právnej služby z
tarifnej hodnoty sporu 33.194 Eur je 486 Eur. Za každú účasť na pojednávaní tak
dostane advokát navrhovateľa a advokát odporcu po 486 Eur. Pojednávanie trvá
spravidla pol hodinu. Ak sudca v súdnom spore vykoná osem pojednávaní, advokáti
si v takomto spore zarobia po 4.860 Eur. Pri takejto odmene sa radi podelia so
sudcom, za zbytočný počet vykonaných súdnych pojednávaní.
Toto je základný dôvod, prečo súdne spory u nás tak dlho trvajú. Pritom by
stačilo, keby vo vyhláške minister spravodlivosti obmedzil počet platených úkonov,
napríklad – na dva. Súdne spory by sa rýchlejšie skončili a vymožiteľnosť práva by sa
zlepšila.
Do tretej skupiny patrí naša bohatí zlodeji. Štát im garantuje beztrestnosť. Sú to
prakticky vrahovia ideí občanov o spravodlivej spoločnosti. Títo sa s radosťou podelia
s prvou a druhou skupinou o časť získaného (ukradnutého) štátneho majetku.
vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo.
V skutočnosti má moc však ten, v koho prospech sa prijímajú zákony v
Slovenskej republike.
Zamestnanci či dôchodcovia to iste nie sú. Tí sa majú totiž horšie, ako pred
„prevratom“. Učitelia a lekári to určite nie sú, lebo štrajkujú. Keby mali moc meniť,
nebolo by to nutné.
Komu sa teda po prevrate polepšilo, komu štát garantuje vysoké príjmy a
vysokú životnú úroveň?
Do prvej skupiny patria ústavní činitelia, jedinci v parlamente, vo vláde a v
súdnej moci. Štát im garantuje príjmy minimálne vo výške trojnásobku priemerného
mesačného zárobku „bežného smrteľníka“.
Do druhej skupiny patria doktori práv. Štát garantuje vysoké ceny za nimi
poskytnuté služby. Doktori práv podnikajú ako exekútori, správcovia konkurzných
podstát, notári a advokáti. Exekútori, okrem odmeny za úkony ktoré vykonajú,
dostávajú ešte 20% z vymoženej sumy. Správcovia konkurzných podstát 10% zo
speňaženého majetku. Advokátom štát vyhláškou zabezpečuje príjem, iba za stratu
času, vo výške 24 Eur za hodinu. Pritom tarifná odmena advokáta za zastupovanie v
občianskom konaní a iné úkony právnej služby, za jeden úkon právnej služby z
tarifnej hodnoty sporu 33.194 Eur je 486 Eur. Za každú účasť na pojednávaní tak
dostane advokát navrhovateľa a advokát odporcu po 486 Eur. Pojednávanie trvá
spravidla pol hodinu. Ak sudca v súdnom spore vykoná osem pojednávaní, advokáti
si v takomto spore zarobia po 4.860 Eur. Pri takejto odmene sa radi podelia so
sudcom, za zbytočný počet vykonaných súdnych pojednávaní.
Toto je základný dôvod, prečo súdne spory u nás tak dlho trvajú. Pritom by
stačilo, keby vo vyhláške minister spravodlivosti obmedzil počet platených úkonov,
napríklad – na dva. Súdne spory by sa rýchlejšie skončili a vymožiteľnosť práva by sa
zlepšila.
Do tretej skupiny patrí naša bohatí zlodeji. Štát im garantuje beztrestnosť. Sú to
prakticky vrahovia ideí občanov o spravodlivej spoločnosti. Títo sa s radosťou podelia
s prvou a druhou skupinou o časť získaného (ukradnutého) štátneho majetku.